Urbanistický vývoj sídla
Obec sa vyvinula na brehoch potoka Malina, ktorý spolu s komunikáciami lemujúcimi brehy potoka tvorí os najstaršej časti obce. Obec sa z pôvodnej jednoduchej radovej zástavby rozširovala smerom na sever. V 17. stor vznikol na južnom konci pôvodnej obci kaštieľ, pri ktorom sa vyformovalo trojuholníkové námestie, odtiaľ sa obec v radovej zástavbe rozšírila ďalej na juh, takže centrum obce sa s pôvodnej radovej dediny s kostolom posunulo excentricky do jej južnej časti. Od 17. storočia v chotári obce vznikalo rozsiahle roztratené kopaničiarske osídlenie. V 20. storočí sa vytvorila nová zástavba rodinných domov na území pôvodných záhrad, čím sa urbanizmus obce rozvinul do uličnej štruktúry.
V polovici 16. storočia vznikol juhozápadne od vtedajšej obce, pri existujúcom mlyne habánsky dvor, pôvodne dostatočne izolovaný od poddanského sídla. Obec sa smerom k nemu rozšírila od 17. storočia, až sa napokon stal súčasťou obecného urbanizmu.
Zrod urbanistickej štruktúry habánskeho dvora determinoval spôsob života habánskeho spoločenstva, okolnosti jeho vzniku a ich vzťah k vrchnosti. Neurčovali ho princípy vlastné pre vývoj poddanských sídel, ale špecifické podmienky vyplývajúce z ich náboženského presvedčenia a spôsobu hospodárenia. Zachovaná autentická urbanistická štruktúra sa neodvíja od nejakej výraznej dominanty, ale od centrálnych voľných priestranstiev pri mlyne, na ktoré sa napájajú hlavné osi zástavby.. Výrazne ju určuje to, že pri jej formovaní neexistovala potreba vlastnenia určitej plochy pre vytvorenie samostatných roľníckych dvorov s obytným domom a hospodárskymi budovami, takže domy v centre PZ nemajú priľahlé dvory ani záhrady. Spôsob radenia domov pramení z egalitárnej spoločenskej štruktúry so spoločným vlastníctvom a v závislosti na tom sa prispôsobuje možnostiam terénu, existujúcim komunikáciám a vodnému toku.
Skutočnosť, že habánska komunita žila vo dvore tri a pol storočia a prešla rôznymi fázami spoločenského vývoja (od uzavretej náboženskej, hospodárskej a etnickej jednotky po individuálne hospodáriace pokatolíčtené rodiny) sa odrazila nie len na charaktere habánskych domov, ale aj na urbanizme dvora. Je problematické určiť, akú podobu mal dvor v 16. a 17. storočí, nakoľko stavebný fond z toho obdobia sa nezachoval. Prispel k tomu fakt, že stavby boli postavené z nepálenej hliny, ale výrazne aj skutočnosť, že dvor bol niekoľkokrát zničený. Najmä v 17. storočí ho značne poškodili, prípadne úplne zničili, povodne, požiare, prípadne cidzie, či povstalecké vojská.
Vývoj urbanistickej štruktúry významne ovplyvnil rozpad spoločného hospodárenia a spoluvlastníctva majetku na konci 17. storočia. Pôvodné habánske domy sa začali nahradzovať menšími domami súkromných vlastníkov, pri obytných domoch sa začali budovať rôzne druhy hospodárskych objektov patriace jednotlivým rodinám.
Súčasný stav zachovanej tradičnej urbanistickej štruktúry sa ustálil v polovici 19. storočia, kedy už stála väčšina hodnotných objektov ľudovej architektúry.
